PES A MÄSIAR

            Istý mäsiar si pri práci všimol, že do jeho predajne vstúpil pes. Snažil sa ho zahnať, ale pes sa zakaždým vrátil. Až zbadal, že pes má v papuli lístok s odkazom. Vzal ho a čítal: „Prosím, pošlite mi dvanásť párkov a tri klobásky.“ Ďalej si mäsiar všimol, že k lístku bola pripevnená bankovka. Vzal si teda peniaze, vložil do tašky dvanásť párkov a tri klobásy a spolu s drobnými zavesil tašku psovi do tlamy. A keďže mu už končila pracovná doba, celý prekvapený sa rozhodol sledovať psa, ktorý sa vydal po ulici s taškou v papuli.
            Pes pribehol na zastávku autobusu. Sadol si na chodník a čakal. Prišiel jeden autobus, ale nebola to jeho linka – a tak ostával na chodníku sedieť. Potom prišiel ďalší autobus. Pes sa pozrel a keď videl, že toto je správna linka, nepozorovane nastúpil dnu zadnými dverami.
            Mäsiar nastúpil do autobusu s ústami otvorenými dokorán. Keď mal pes vystúpiť, postavil sa na zadné laby a zazvonil. Autobus zastal a pes i mäsiar vystúpili. Obaja kráčali ulicou až k jednému domu, pred ktorým sa pes zastavil. Tašku položil na chodník, urobil niekoľko krokov vzad a rozbehol sa proti dverám. Svoje počínanie niekoľkokrát zopakoval, ale nikto mu neotvoril. Obehol teda dom, preskočil cez plot, pribehol k oknu a hlavou opakovane zabúchal na okno. Potom sa vrátil ku dverám. Tie sa otvorili a objavil sa v nich muž, ktorý psa začal biť.
            Mäsiar k nemu pribehol a kričal: „Čo to robíte? Či vari neviete, že váš pes je geniálny?“
            Muž mu popudene odpovedal: „Geniálny? Tento týždeň je to už druhý raz, čo si ten hlupák zabudol kľúče!“

            Tento nadnesený príbeh nám ponúka niekoľko otázok na zamyslenie:
            Nekladieme na našich blízkych prehnané nároky?
            Nie sme v permanentnom pokušení vidieť v nich predovšetkým to zlé?
            Máme ochotu uvedomovať si potenciál, ktorý majú ľudia v našom okolí?

                                                                         (zdroj: Bermejo José Carlos, Vlídné příběhy)